Sološnica - vrch Baba / 20km

18.06.2014 14:53

https://www.endomondo.com/workouts/351298629

 

V práci som sa už dlho doťahoval s Lukášom, že kedy vyrazíme do Malých Karpát na nejakú túričku, zatiaľ sme vždy išli len osve. Dohodli sme sa teda na jediný možný deň v týždni - utorok 3.júna 2014 - ráno.

3.júna 7:30 Malacky

Vyrážame autobusom zo stanice v Malackách smer Sološnica. Podľa dohody Lukáš berie Baruš a ja mám ako garde Paťa. Ten už z rána hýril dobrými nápadmi, kedže predchádzajúci večer mal bujarý a držalo ho to samozrejme aj na druhý deň. Ešte sme ani neprekročili hranicu katastra Malaciek a už sme otvorili ploskačku Borovičky spolu s dobrou chladenou colou. Polhodinová cesta bola dostatočná na predebatovanie stratégie a plánu celej našej túry.

8:00  Sološnica

Robíme minimálny potrebný nákup v miestnych potravinách, Radler, pivo a ploskačka nemôže chýbať. Vyrážame! Hneď z úvodu sme netrafili značku a hore zo Sološnice stúpame paralelne s našou žltou po zelenej. Ked opúštame dedinu, považujeme za nevyhnutné švihnúť si to krížom cez pole a potok na tú správnu cestu. Ako hovorí Paťo " správna túra, musí mať aspoň jednu skratku". Tak tú sme si vybrali hneď na úvod! Pod úpätím hory sa derieme cez kríky, burinu po pás, spadnutý plot a Sološnický potok. Tentokrát sa napájame na našu žltú správne. Hreje nás naša orientačná hrdosť a pľuzgiere od koprivy.

Výšlap po asfaltke nebol nijako náročný, asi po 3km sa pripájame na červenú značku a šlapeme prudšie dokopca po vrstevniciach k sedlu Skalka. Začína sa oteplovať, potia sa nám chrbáty, tak sa vyzliekame do tričiek a ranné bundy nechávame v ruksakoch. Po ceste frfleme na drevorubačov, jak rozbíjajú turistické chodníky a likvidujú kvantá stromov. 

9:35 Sedlo Skalka

Tu si dávame prvú vážnejšiu pauzu, raňajkujeme a pripíjame si na zdravie. Neďaleko Skalky je obora pre diviaky, tak fantazírujeme o tom, čo by sme robili keby. Lukáš ako skúsený turista nám poskytuje cenné rady z osobných skúseností. Jeho stretnutia sa vždy zaobišli bez drámy! To bude asi tým, že je taký humanista. Občerstvení pokračujeme ďalej. Next halt / Next stop Lúka Čermák. 

Po necelej polhodinke sa blížime k Taricovým skalám, je to technicky náročný úsek, plný ostrých skál a stúpania strmo hore. Taricové skaly nesú názov podľa nenápadnej rastliny, ktorej je tam ale požehnane, volá sa kupodivu Tarica Skalná (lat.Alyssum Saxatile ). Na vrchu skál sa otvára krásny výhlad smerom k Vysokej a údoliu k Rohožníku. Kocháme sa, na minútku posedíme a pokračujeme. Svižným tempom prebiehame cez Panské Uhliská a Hubalovú. terén sa vlní hore dole, slnko sa striedavo skrýva za oblaky a zase vykukuje aby nám zohrialo kosti.

 

10:55 Čermáková lúka

Presne v polovici našeho putovania, sme dorazili na "Čermáčku". Všetci sa tešíme na obed, Paťo jak správny tramp, vyťahuje bohatú zásobu vysokokalorických pochúťok. My ostatní traja, si žužleme svoje, rožky s paštekou, jabľčka a bambino.Paťo vyťahuje, dve klobásy, polku chleba, pol kila slaniny, cibulu a svoj Victorinox. Dorážame ploskačku, dojedáme zásoby, debatujeme o vzájomnej technickej vybavenosti na turistiku. Nad všetkými vyhráva Baruš so svojimi snehobielymi teniskami lacoste! Ale proti dišputátu žiaden Gusto. Trošku sa nám ochladzuje, dvíha sa vietor a z juhu sa blíži šedá mrákava. Obliekame sa a vyrážame ďalej.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Od miesta nášho posledného odpočinku je to zase len do kopca. Výškové metre naberáme rýchlo a o necelú polhodinu prichádzame pod Skalnatú (704m.n.m). Na jej vrchole sa čnie krásny Javor, z diaľky slušne viditeľný. Posledný výšlap na Skalnatú je úzky chodník priamo hore bez serpentín a ostatných nepotrebných nadchádzok. Telo dávame do 45stupňového predklonu a ideme, nádherný stupák. Skalnatá sa nam odmeňuje. Výhlad na Záruby,  Veľkú Homolu ci Vysokú sa len tak hocikde nevidí. Paťo mi zanecháva odkaz v pamätnej knihe. Daľšia sedemstovka pokorená, na daľšie sa chystáme..

11:OO Čertov pokec (751 m.n.m)

Polooblačné počasie vyhovuje. Síl je dostatok. Další pán na holenie - Čertov Kopec. od hlavnej cesty sme si vybehli trošku bokom na okultné miesto starých satanistov. Auru ten kopec má silnú, výhľad zato žiadny. Trošku sme si zašpásovali na tému čiernej mágie a pokračujeme. Do cieľa už to nie je daľeko, asi 6km.

11:35 Posledná sedemstovka (709 m.n.m)

...na seba nenecháva dlho čakať. Na planinke na kopci nachádzame "slobodný" vysielač armády SR - Čmelok. Zákaz fotenia a štyri bezpečnostné kamery nás nútia trošku zakempovať a užit si chuť zakázaného. Na Čmelku už definitívne dopíjame posledné zvyšky, zjeme posledné horalky a jeden skvelý žltý melónik. Ten Lukáš nosil 18km so sebou! 

Už len zbehnúť dole  k Babe a je to za nami. S Lukášom skotačíme a zbiehame zopár strmých klesaní, kúsok pred cieľom ešte pozorujeme vlniacu sa asfaltovú cestu spájajúcu Záhorie a Pezinskú stranu kopca. 

 

 

14:00 vrch Baba

 Víťazoslávne obsadzujeme plastové stoličky v reštaurácii na Babe. Dosiahnutý úspech zapíjame flaškovým Plzňom a panákom ostrého. Nohy odpočívajú, myseľ zresetovaná, duša potešená. Krásne doobedie za nami. Ani to nebolelo a zdolali sme 3 sedemsto metrové vrchy z TOP TEN Malých Karpát.