Stupava Trophy
Záhorská Bystrica
09:30
Prichádzame s dostatočným predstihom, ostatne ako vždy, keď mi príchod zmenežuje Mirka. Auto parkujeme neďaleko štartu v uličke, okolo je ale rušno! Všade pobehujú rozcvičujúci sa bežci, zahrievať sa ale netreba, už ráno je nad 20 stupňov. Bude HIC! O pol hodinu začína štart na 17km. Tentokrát som zvolil "Hobby" OSMIČKU. Sedemnástka je nabitá skúsenými crossovými bežcami, profil trate náročný a akosi sa na ňu necítim. Prezliekam sa v aute, váham či si zobrať hrudný pás alebo nie. Predsa len by som chcel bežať aj bez trička a s pásom to nevyzerá dobre :) Ok nebudem machrovať, beriem pás. Mirka mi pripína číslo na trencle, môžem ísť obkuknúť súperov. V okolí štartu to slušne vrie, je tam miestna TV, redaktori, kameramani, primátor Záhorskej Bystrice a Ftáčnik. Vrtulníček s kamerkou sníma efektné zábery z ftáčej perspektívy. BVS sponzoruje a dodáva pitnú vodu v plastových pohároch, lupnem do seba dva. Predštartovné rozptýlenie mi robí skupina okolo Michala Kostku a spoločné fotenie pre IRUN.
10:00
Odštartovali sedemnástkari, ešte polhodinka mi ostáva. Idem sa vyklusať. Tep mám akýsi vysoký!! Asi kvôli teplu.
10:15
Okukávam súperov, okukávam baby, okukal som aj záchody v kulturáku.
10:29
Samozvane sa nominujem medzi favoritov a idem do prvej línie, vedla mňa stojí kamarát a odteraz súper Ivo.
Ftáčnik páli z pištole a my vybiehame jak poplašené zajíce! Hneď od štartu sa držím okolo 3.-4.pozície. Pred nami frčí auto s kameramanom a fotografom, cítim sa jak na Tour de France. Užívam si prvý kilometer v čele štartového pola, tempo pálime okolo 4:00/km. Profil trate som mal naštudovaný, prvé 4km idú do kopca. Posledné stúpanie, pred vrcholom má asi 10%. Potom už len z kopečka a sociálne istoty. Prvá časť sa beží asfaltom cez obec. Cesta je horúca začínam sa potiť jak somár v kufri a rýchlejšie dýchať. Stále ale v prvej štyrke. Pocit to je skvelý to hej, ale čo to stojí síl! Ďalšie kilometre, so stúpajúcim kopcom klesá aj tempo.
Na vrchol kopca , čiže v polovičke trasy, vybieham stále na štvrtom mieste. Na občerstvovačke si nalievam vodu na hlavu a trochu ovlažím pery. Kopec mi zobral veľa síl, za pätami mám Iva. Mám tušáka, že sa chcel nechať vyviesť na kopec a dole povalí. Aj tak bolo!
Po 500m je na mojej úrovni. Uhýbam mu a púšťam ho pred seba. Sakra, ale sa mi rýchlo vzďaluje, neviem stále rozdýchať ten kopec!! Už 2 kilometre meliem z posledného, dolu kopcom držím tempo okolo 4:15. Za chrbtom počujem dupot, dvaja páni v rokoch prefrčali okolo mňa. Mám zo seba zlý pocit, bežím dole kopcom, a stále lapám po dychu !? Hlava by aj chcela, ale telo bolo na hranici.
Zaťal som zuby, obzrel som sa za seba, nikoho som nevidel. Už som nechcel byť predbiehaný, po lesnej ceste pri prudkom klesaní do Stupavy som to spustil. Nechal som všetko na gravitáciu a nebrzdil som. Techniku zbehu som vytlačil z hlavy. Pri cestičke už posedávali fotografi, to bolo dobré znamenie, cieľ je blízko! Obzerám sa za mnou nikto. Usporiadatel kričí že "ešte kilometer." Ja kričím že "to snáď nemyslí vážne!"
Ale áno cielová rovinka. Privieram oči a idem.
Stupava
11:10
Posledný krát sa obzriem "je to dobré". Vbieham do cieľa. Mirka fotí o dušu spasenú, teším sa na vodu a pivo. Ivo vyzerá, že už je aj osprchovaný. Gratulujeme si navzájom. Tlapkáme sa po pleciach. Beriem si jeden Gatorade z chladničky a nechám sa ostriekať požiarnou hadicou. Už je lepšie!
Pozerám na stopky 8400m čas 38:34. Za víťazom som dobehol o necelé 4 minúty. Absolútne poradie 7.miesto. Pán boh zaplať!
Organizátori o 3 hodiny vyhlasujú výsledky v jednotlivých kategóriách, umiestňujem sa v kategórii mužov od 30-39 rokov na druhom mieste. Stojím na stupni víťazov a dostávam trofej. Vždy som po tom túžil a sníval. Dnes ten pocit ale nie je úplne, aký som chcel. Mám pocit, že som dostal cenu, len preto, že bola pre mňa vytvorená kategória! Veď na olympiáde tiež nedávajú medailu za 7.miesto len preto, že si starý! Zapochyboval som o sebe.
Na ten pravý pocit zadosťučinenia a skutočne zaslúženého postu na stupni víťazov si musím ešte počkať. Možno bude stačiť vybrať si len správny závod alebo skôr viacej trénovať. A možno to už nikdy nebude o stupňoch víťazov, uvidíme.
Chcem poďakovať Mirke za support pred a na pretekoch, IRUN kolektívu za správne vyhecovanie a Ivovi zagratulovať k naozaj skvelému výkonu (abs. poradie 4.miesto)!!
Zopár foto dole:
Pelotón
Neuveriteľné priebežné 2.miesto
Létající čestmír
Ja a Ivo
